Prestal som vás sledovať. Všetkých.
Na Facebooku, myslím. Aký to vo vás vyvoláva pocit?
Mne z toho, priznám sa, bolo všelijak. Zvlášť na začiatku, keď som to robil manuálne.
Každý jeden “unfollowed” profil mi v hlave vyvolal otázku “To znamená, že ho/ju nemáš rád? Že ťa nezaujíma?” A pri stránkach to nebolo o nič lepšie. Samozrejme, odlajknúť hriechy ranej Facebookovej éry, keď sme odušu spasenú lajkovali veci ako “Mám rád ženy, ktoré mi nosia sendviče” a “Štrikovaný sveter”, to bola priam katarzia.
Ale čo projekty, ktoré nejakým spôsobom súviseli s mojimi známymi? Presne ten istý pocit, ako pri osobných profiloch. “Ako by si sa cítil, keby XY nemal/a záujem o tvoj projekt?”, bola jedna z viet, čo mi rezonovala v hlave. Dokonca aj niektoré značky mi robili problém. “Veď s tejto hodnotami sa fakt stotožňuješ. To ti akože už nepríde dobrá?”
Dospel som k názoru, že tým nechcem stráviť pol života a skončiť v depke. Našiel som túto super vychytávku pre masové odsledovanie a odlajkovanie. Čistenie profilu sa zmenilo na proces bežiaci v pozadí.
No a čo sa stalo, keď som to všetko dokončil? Facebook mi napísal toto:
“Welcome to Facebook. Start by adding some friends.”
A tak som si nainštaloval aj rozšírenie F.B. Purity a od toho momentu som nevidel vôbec nič. Pri pohľade na prázdnu “nástenku/zeď/wall/whateva” sa ma zmocnil zvláštny nepokoj. Ako keby som sa dobrovoľne pripravil o jeden zo svojich zmyslov.
Ale stala sa aj iná vec. Prestalo sa diať to, že som si na chvíľku odskočil na FB a spamätal som sa po pol hodine.
Prečo to všetko?
Môj čas momentálne delím takto:
- Partnerka a náš vzťah. Začali sme spolu bývať, no stále máme pocit, že by sme spolu mohli tráviť viac času.
- Pábení. Kde ma to baví, ale projekty vedia byť pekne náročné. A občas aj zožerú viac času, než by som chcel.
- Cvičenie. Čo teraz nerobím úplne tak pravidelne, ako by som chcel, pretože nie vždy mi sadne čas.
- Kamaráti. S ktorými som už dlhší čas nebol nikde poriadne na pivku, ak nepočítam to, že sme riešili nejaké…
- …vedľajšie projekty. Z ktorých mnohé sú teraz na vedľajšej koľaji a nemám na ne čas.
Jedno slovo sa tam opakuje celkom často.
A hej. dôvodov bude viac. Mohol by som mať napr. lepší time management. Ale jeden veľký problém, ktorý si uvedomujem, je aktivita, ktorú som tu nespomenul. A pomerne ťažko sa o nej hovorí.
Myslím tým NIČ.
NIČ = Neidentifikovateľná internetová činnosť.
Je to všeobecne veľmi obľúbená forma prokrastinácie. Refreshovanie spravodajských či zábavných (pravdepodobnejší variant) portálov, opakované kontrolovanie mailov a iných správ, nekonečné scrollovanie na Faceboooku…
Obľúbená forma prokrastinácie je to preto, pretože je:
- brutálne ľahko dostupná,
- a instantný zdroj dopamínu.
Veľmi stručne: Dopamín je neurochemikália, ktorá ovplyvňuje hromadu našich telesných funkcií od premýšľania a pohybu až po náladu či spánok. Spôsobuje túžbu hľadať a nájsť odmenu.
Problém je, keď sa dá dohromady s okamžitým uspokojením (instant gratification). Pod týmto termínom sa skrýva okamžite dosiahnuteľná spokojnosť či šťastie, dostupná bez čakania. Dostaneme vďaka nej totiž dávku dopamínu bez námahy či disciplíny.
Internety sú plné nástrah, ktoré nám poskytujú okamžité uspokojenie a stimulujú dopamínový systém.
Čo sa týka mňa osobne, tendencie dobrovoľne sa vystavovať týmto nástrahám mám často vtedy, keď čelím výzve, na ktorú nevidím okamžité riešenie. Alebo keď som unavený. Smutný. Frustrovaný. Proste som psychicky dole a hľadám rýchlu vzpruhu. Instantnú gratifikáciu.
Problém je v tom, že okamžité uspokojenie skutočne trvá len okamih. Takže máte tendenciu hľadať znovu. A skôr. A viac. A intenzívnejšie. A to už sa začíname baviť o závislosti.
Mno a v poslednej dobe sa tých náročných vecí, ktoré ma vedú na scestie, nahromadilo akosi veľa. A ja som o to viac utekal. A o to horšie všetko bolo…
Fakt ma to žralo. Ja predsa nie som nezodpovedný a nespoľahlivý člen tímu. Nie som partner, ktorý nemá čas na svoj vzťah. Nie som povaľač, ktorého nebaví šport a pohyb. Človek, čo sa vyhýba kamošom a kašle na svoje záľuby.
Alebo aspoň nechcem byť.
Nastal čas na radikálne riešenia
Niežeby mi to nenapadlo skôr. Zrušiť news feed na Facebooku. Odinštalovať si z mobilu messenger či prehliadač. Zablokovať si prístup k rozptyľujúcim webom v určitej dobe.
Lenže do toho sa ozvali ďalšie dve potvory.
Prvú z nich už pomenoval Tim Urban ako Social Survival Mammoth — z praveku prichádzajúci hlas, ktorý nám neustále pripomína, že nás ostatní vnímajú, hodnotia a súdia a ak nebudeme v ich očiach dosť cool, tak nás tlupa proste vyvrhne.
Druhá potvora je škriatok Fomo. FOMO = fear of missing out. Ten sa stará o to, aby nám nedajbože neunikla žiadna životne dôležitá vec. Problém je v tom, že Fomo je sakra paranoidný a za životne dôležité považuje aj totálne prkotiny.
Mamut hovorí: “To fakt nemáš na to, aby si tým veciam proste odolal? Ostatní to určite zvládajú. Určite by si v ich očiach klesol, keby vedeli, že niečo také potrebuješ.”
Fomo dodáva: “Okrem toho si nič odinštalovať nemôžeš. Čo keby ti niekto písal, že v tvojom obľúbenom podniku sa zrazu zjavil Eddie Vedder a súrne hľadá niekoho, kto by si s ním zajamoval? A čo keby si si náhodou na záchode potreboval vygoogliť priemernú dĺžku života tetrova?”
A mamut to celé zabije tým, že: “Všetci tvoji priatelia sú na Facebooku! A ty sa chceš od nich odrezať? Ty samovrah!”
Čo majú spoločné naša sila vôle, schopnosť koncentrácie a schopnosť rozhodovať sa? Majú svoje limity.
A keď trávite celé dni bojovaním s pasívne agresívnymi mamutmi, paranoidnými škriatkami a pobláznenými opicami vo svojej hlave, tak vám na ostatné veci už neostane ani čas, ani energia.
Mamuta a škriatka sa snažím v istom zmysle umlčať zverejnením tohto článku. Opici sa snažím brať hračky.
A prečo si rovno FB nezrušiť?
Priznám sa, že mám niektoré veci na FB rád. Napr.:
- Messenger. Rýchly kontakt je proste fajn.
- Skupiny. Riešime v nich konkrétne veci za konkrétnym účelom. A často veci, ktorých jadro leží v offline svete.
- Eventy. Rád mám prehľad o tom, čo sa v mojom okolí deje a občas si z toho niečo vyberiem.
- Možnosť publikovať svoje veci. Články, eventy, mikropostrehy a otázky.
Možno časom prídem na to, ako by to šlo riešiť inak. Ale zatiaľ to nechávam tak.
Keď je na FB niečo aj dobré, prečo by toho nemohlo byť viac?
Obviňte ma hoci z nostalgie. Ale mne to kedysi na internetoch prišlo lepšie. Tým myslím v časoch ICQ a phpBB. Instantnej komunikácie 1to1 a diskusných fór.
Niežeby som sa na nich mnohokrát nezasekal, nestrávil hodiny času a sem-tam celkom kvalitne neprokrastinoval. Ale zároveň som na nich zažil hromadu kvalitných, hlbokých rozhovorov a diskusií. Viedli ma k tomu, že ak som chcel kontakt, tak som musel niekoho osloviť priamo. Nehádzal som správu vo fľaši do vôd digitálneho oceánu a zároveň som sa necítil byť podobnými správami obklopený. Správami pre všetkých a zároveň pre nikoho. Namiesto nekonečného news feedu obsahovali diskusné vlákna, v ktorých bol vždy nejaký príspevok posledný.
A ak som chcel diskusiu, musel som položiť kua dobrú otázku a poriadne ju vykopnúť. Vlastne som si kvôli tomu s kamošmi jedno vlastné diskusné fórum založil. Volalo sa eXistenZ a rozoberali sme na ňom všemožné témy okolo ľudského bytia. Od povahy reality cez lásku až po riziká nástupu LCD monitorov. Ak to niektorí z nich čítajú, tak zdar!
A to mi na dnešných internetoch chýba.
Čo je z dnešnými internetmi zle?
Akože, veľa. Ale s týmto článkom súvisí hlavne jedna vec. Hovorí o nej Tristan Harris, bývalý zamestnanec Googlu, súčasný design thinker a zakladateľ neziskovky Time Well Spent vo svojom relatívne známom TED talku.
Na konci článku nájdete video, zatiaľ vám dám krátku verziu:
Najväčšie portály na internete sú nadesignované tak, aby nám žrali čas.
Facebook. Instagram. Online správy. Ešte aj meditačné appky. Všetky žijú z našej pozornosti. Pretože viac pozornosti => viac času stráveného na nich => viac vystavovania sa reklamám => väčší zisk.
Facebook tvrdí, že jeho poslaním je:
…to give people the power to build community and bring the world closer together.
V skutočnosti sa snaží udržať na svojich stránkach čo najviac ľudí po čo najviac času. Nemôže to robiť inak, pretože jeho biznis model na tom stojí.
Nechcem sa vyhovárať. Verím, že zodpovednosť za svoje konanie má každý človek sám.
Ale súčasný model fungovania internetu ma zároveň strašne vytáča.
Vytáča ma, pretože za ním stoja ľudia, ktorí vedome zneužívajú slabiny ľudskej psychiky do tej miery, že nám to môže riadne devastovať život.
Na Facebook by som chcel chodiť preto, aby mi pomáhal budovať a udržovať dobré vzťahy a viedol k zmysluplným interakciám v offline svete. Namiesto toho som skončil pri tom, že tam chodím pre svoju dávku dopamínu vyvolanú scrollovaním v newsfeede a klikaním na malé červené čísielko s notifikáciou.
Štve ma, že to musí byť o tom druhom a nie o tom prvom. A že FB v tomto zďaleka nie je jediný a mnohé ďalšie spoločnosti tvoria technológie, ktoré ani náhodou nepomáhajú ľuďom naplniť ich skutočné, hlbšie potreby.
Ako designér by som s tým rád niečo robil. A mám sakra osobnú motiváciu.
Končím teda pár otázkami.
Ako vplývajú internety a technológie na život vám? Ste tiež na niečo naštvaní? A čo s tým robíte?
Čo s tým môžeme urobiť spolu?
Pár odkazov na záver:
- Pocket. Super nástroj, do ktorého si môžete nahádzať všetky tieto linky na neskoršie prečítanie/prezretie, ak už dnes máte internetov plné zuby: https://getpocket.com/
- Spomínaný TED Talk Tristana Harrisa o tom, že cieľom online IT hráčov je uchmatnúť čo najviac z nášho času: https://www.ted.com/talks/tristan_harris_the_manipulative_tricks_tech_companies_use_to_capture_your_attention
- A Tristanov projekt “Center for Humane Technology”: http://humanetech.com/
- Veľmi fajn článok o závislosti na sociálnych sieťach: https://medium.com/@Reece_Robertson/why-youre-addicted-to-social-media-dopamine-technology-inequality-c2cca07ed3ee
- Ďalší TED, ktorý milujem — Tim Urban a jeho vtipný (a tiež bolestivo trefný) pohľad do mysle majstra prokrastinácie: https://www.ted.com/talks/tim_urban_inside_the_mind_of_a_master_procrastinator
- A Timov mamut, ktorý vás núti prehnane sa zaujímať o názory druhých. https://waitbutwhy.com/2014/06/taming-mammoth-let-peoples-opinions-run-life.html
- Skvelý nástroj na permanentné “vyčistenie” Facebooku od vecí, ktoré nechcete sledovať/lajkovať: http://toolkit-for-fb.com/
- A ešte jeden FB čistič. Funguje na báze úpravy zobrazenia vo vašom prehliadači a je dosť komplikovaný, ale stojí za skúšku: https://www.fbpurity.com/
