O leadershipe a hraní futbalu za panelákom

Keď som bol malý, hrával som s kamošmi futbal. Nebol som väčšinou ten najlepší hráč v tíme, ani zďaleka. Ale všímal som si jednu vec — čím objektívne horší tím som okolo seba mal, tým lepší výkon som podal ja sám.

Čím to bolo?

Uvedomoval som si, že mám príležitosť zažiariť, to je iste jeden dôvod. No zaujímavé mi z dnešného pohľadu príde niečo iné — videl som, že ak sa nikto vedenia a iniciatívy nechopí, tak dostaneme ťažko na prdel. A zrazu nebol nikto, na koho by sa dalo spoľahnúť, že nás potiahne.

Ako sa to prejavilo? Držal som dlhšie loptu. Trúfal som si na odvážnejšie veci. Nečakal som, že niekto urobí niečo za mňa, hnal som sa prvý do útoku a prvý do obrany. Hecoval som ostatných a nabádal ich k tomu, aby si tiež dovolili viac riskovať. Choval som sa k ostatným tak, ako som to obvykle očakával od tých lepších hráčov (ktorí to, mimochodom, nie vždy dokázali) — nikomu som nenadával, naopak, podporil som ich, aj keď im niečo nevyšlo.

Absencia tých šikovnejších hráčov vo mne prebudila to najlepšie zo mňa. A vo finále to fungovalo — niežeby sme vždy vyhrali, ale rozhodne sme nedostali nakladačku.

Spoza paneláku do profesionálneho života

Dnes to isté na sebe pozorujem v práci.

V tíme, ktorý je plný ľudí, ktorých vnímam ako supernamakaných expertov, podávam horší výkon, ako v tíme, ktorý sa spolieha primárne na mňa (teda aspoň za normálnych podmienok a v psychickej pohode, ale to je iná téma). Pretože som si menej istý sám sebou. Bojím sa poníženia. A mám väčšiu tendenciu sa viezť. Byť nekonfliktný.

Not good.

Pointou tejto úvahy ale nie je “obklopujte sa horšími ľuďmi, aby ste podávali lepší výkon.” Pointou je, že ak by som ako decko aj v tíme plnom lepších hráčov robil tie isté veci, ktoré som robil v tíme so slabšími hráčmi, stalo by sa niekoľko vecí:

• Bol by som pre tím oveľa platnejší.
• Priblížil by som sa na úroveň lepších hráčov, v niečom sa im vyrovnal a v niečom možno aj prekonal. Dokázal pokryť ich slabé stránky. A získal si ich rešpekt a motiváciu do ďalších zápasov, do ďalšieho zlepšovania.
• Nášmu tímu by sa viac darilo.

Pointou je, že bez ohľadu na to, či sa cítime byť najhorší alebo najlepší v rámci nášho tímu, vždy urobíme dobre, ak sa budeme snažiť byť lídrami a viesť prinajmenšom samých seba. Byť proaktívni, odvážni, nenásilne agresívni a dovoliť si riskovať.

Prinajhoršom prehráme zápas. Ale pri akomkoľvek výsledku z toho vyjdeme silnejší a lepší. A budeme si môcť povedať, že sme tomu dali fakt maximum.

Mám 30 rokov a ešte furt to pre mňa býva náročné. Ale sakra sa snažím!